V koncentračnom a vyhladzovacom táborovom komplexe Auschwitz vyhaslo viac ako milión ľudských životov. Stal sa symbolom vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny. Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba boli jedni z prvých, komu sa z tábora podarilo nielen ujsť, ale aj informovať svet o hrôzach priemyselného vyvražďovania. V tábore Auschwitz sa rodáci zo Slovenska stretli prvýkrát v lete 1942. Keď si takmer po dvoch rokoch prežívania všimli, že tábor sa v očakávaní nových väzňov rozširuje, rozhodli sa urobiť všetko, čo bolo v ich silách, aby tomu zabránili. Z tábora ušli a vydali sa na 140 kilometrov dlhú cestu na Slovensko. Do Žiliny dorazili 25. apríla 1944 a pred ilegálne činnými predstaviteľmi židovskej komunity na Slovensku podali správu o tom, čo zažili. Tridsaťdva strán informácií vstúpilo do dejín ako Vrbova a Wetzlerova správa. Stala sa jedným z najdôležitejších zápisov obyvateľov Slovenska do svetovej histórie, ktorá pravdepodobne prispela ku skutočnosti, že deportácie Židov z Maďarska neboli dokonané.
Lícna strana:
Na líci zberateľskej euromince dominuje silueta veľkého trojuholníka zloženého z menších trojuholníkov odkazujúcich na systém označovania väzňov vo vyhladzovacích táboroch. Stredom veľkého trojuholníka vedie zvislá priamka rozdeľujúca mincové pole na dva polkruhy, na ktorú sa napája kartografická značka železničnej trate. Obidvoma polovicami mincového poľa vedú polkruhy vytvorené grafickými značkami predstavujúcimi schému strážnych miest vo vyhladzovacích táboroch. V ľavej časti trojuholníka je zobrazený medvedík symbolizujúci osobné predmety obetí vyhladzovacích táborov a v pravej časti trojuholníka sú vložené evidenčné väzenské čísla pridelené Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi „44070“ a „29162“. V ľavej hornej časti mincového poľa je štátny znak Slovenskej republiky. Vpravo je v opise letopočet „2024“ a názov štátu „SLOVENSKO“. Značka Mincovne Kremnica, štátny podnik, ktorú tvorí skratka „MK“ umiestnená medzi dvoma razidlami, je v spodnej časti mincového poľa.
Rubová strana:
Na rube zberateľskej euromince je silueta neúplného trojuholníka zloženého z ďalších menších trojuholníkov, orientovaného opačne ako na lícnej strane zberateľskej euromince. Mincové pole v strede rozdeľuje zvislá priamka. V pravej časti mincového poľa sú dve mužské postavy symbolizujúce utekajúcich väzňov, doplnené letopočtom „1944“, menami a priezviskami „ALFRÉD WETZLER“ a „RUDOLF VRBA“ v dvoch riadkoch a štylizovanými iniciálkami autora zberateľskej euromince akad. soch. Ivana Řeháka „IŘ“. Ľavou časťou mincového poľa vedie polkruh vytvorený grafickými značkami predstavujúcimi schému strážnych miest vo vyhladzovacích táboroch, ktorý sa čiastočne zrkadlí v pravej hornej časti mincového poľa. V ľavej spodnej časti mincového poľa je nominálna hodnota „10 EURO“.
zdroj: NBS
