AKTUALITY

Národná banka Slovenska vyhlásila vo februári 2023 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh striebornej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 10 eur k 250. výročiu narodenia Jozefa Dekreta Matejovie.

Do súťaže bolo predložených osem výtvarných návrhov od šiestich autorov. Komisia na posudzovanie výtvarných návrhov pamätných mincí a zberateľských mincí ich hodnotila v apríli 2023. Jej odborným poradcom v procese hodnotenia bol Mgr. Michal Ďurčo, PhD. z Historického ústavu SAV.

Prvú cenu a realizáciu získal Mgr. art. Martin Sabol. Kompozičnú osnovu averzu jeho výtvarného návrhu tvorí jemný kruhový prierez kmeňom stromu. V jeho strede vytvára autor štrbinu so siluetou ihličnanu a plasticky vystupujúcej sadenice vnútri plochy. Autor zohľadňuje vizuálne prepojenie medzi averzom a reverzom tým, že opätovne pracuje s fragmentom štruktúry letorastov a siluety stromu, plastickým odstupňovaním až na základný plán. Vpravo umiestňuje portrét Jozefa Dekreta Matejovie.

Druhú cenu získal Mgr. art. Peter Valach. Výtvarný návrh averzu je postavený na číselnom znaku nominálu, ktorý formátovo dominuje celej ploche. Číslice sú dotvorené plastickým rezom stromu s charakteristickými stopami letorastov. Pod veľkostne dominantnou číslicou jeden je vetvička borovice. Reverzu dominuje dobová podobizeň – portrét Jozefa Dekreta Matejovie v charakteristickej uniforme.

Tretiu cenu udelila komisia výtvarnému návrhu Karola Lička. Averzu dominuje pohľad na lesné spoločenstvo ihličnanov, s urasteným stromom v popredí. Motív dopĺňa zoskupenie mladých ihličnatých stromčekov. Reverz predstavuje klasický portrét na celej ploche mincového poľa. Prednosti návrhu sa javia v uplatnení pôsobivej štylizácie zredukovanej na základný prvok pracovných a bádateľských záujmov lesného odborníka.

Ďalšie ceny za kvalitne spracované návrhy získali MgA. Miroslav Schovanec, DiS. a Karol Ličko za ďalší predložený súťažný návrh.

Plánovaný termín emisie striebornej zberateľskej euromince je v máji 2024.

I. cena a realizácia

Mgr. art. Martin Sabol

zdroj:www.nbs.sk

Rok 1924 je spojený s obdobím začiatkov pravidelnej leteckej dopravy v Československu. Hoci pokusné lety sa uskutočnili už i v roku 1923, 5. máj 1924, keď Československé státní aerolinie (ČSA) otvorili pravidelnú linku na trase Bratislava – Košice – Bratislava, je dňom ktorý sa považuje za začiatok pravidelného leteckého spojenia východoslovenskej metropoly s domácimi a postupne aj zahraničnými letiskami. Pozrime sa stručne na okolnosti vzniku prvej leteckej linky do Košíc.

V roku 1920 bolo zriadené prvé vojenské letisko, ktoré slúžilo aj lietadlám civilnej prevádzky. Letisko s trávnatým povrchom sa nachádzalo medzi dnešnou Južnou triedou a železničnou traťou, pričom tu dodnes existuje bývalá staničná budova ČSA. Historický dátum 5. máj 1924, kedy sa uskutočnil premiérový let na prvej pravidelnej linke spoločnosti ČSA spájajúcej Bratislavu s Košicami, bol v podstate dňom vzniku druhej linky. Prvá totiž spájala Prahu s Bratislavou. Linka do Košíc bola prakticky predĺžením spoja do budúceho hlavné mesta Slovenska.

Budovanie siete liniek malo svoju logiku, danú podlhovastým pôdorysom mladého československého štátu. Vláda sa usilovala čím skôr vytvoriť akúsi transverzálnu sústavu štyroch letísk, ktorá na západe začínala Prahou, pokračovala letiskami v Bratislave a Košiciach a v budúcnosti mala končiť letiskom v Užhorode. Poznamenávame, že linka bola neskôr rozšírená o spojenie do Brna (1926) a 6. mája 1929 až do Užhorodu.

Na otvorení linky z Bratislavy do Košíc sa začalo intenzívne pracovať prakticky po otvorení linky z Prahy do Bratislavy. Ako istú nepriazeň osudu možno spomenúť fakt, že otvorenie prvej linky bolo plánované na 28. október 1923, teda na piate výročie vzniku samostatného štátu. Počasie však „rozhodlo“ inak a premiérový let musel byť odložený na 29. október. Podľa dobovej tlače však 5. mája 1924 už všetko klapalo ako malo a na trávnatej ploche košického letiska sa medzi niekoľkými vojenskými lietadlami objavilo jediné civilné lietadlo. Išlo o jednomotorový dvojplošník typu A.14, ktorý bol upravenou verziou nemeckého lietadla Brandeburg CI, vyvinutého počas prvej svetovej vojny. Lietadlo A.14 malo rozpätie horného krídla 12,3 m, dolného krídla 11,75 m, dĺžku 8,4 m, výšku 3,13m a poháňal ho šesťvalcový vodou chladený piestový radový motor, ktorý vyvíjal maximálny výkon 170 kW, čo postačilo na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 170 km/h. K nízkej hmotnosti (len 933 kg) prázdneho lietadla prispelo najmä to, že krídla i trup boli zhotovené z dreva a potiahnuté plátnom. Maximálna vzletová hmotnosť bola 1 275 kg. Na vzlet potrebovalo rozjazd len 45 m, dojazd pri pristátí bol 60 m. V rokoch 1924-1925 bolo lietadlo A.14 hlavným typom v lietadlovej flotile ČSA. Pre úplnosť doplníme informáciu, že let absolvovalo lietadlo Aero A.14 s výrobným číslom 09 a registračnou značkou L-BARG. Inauguračný let na novej pravidelnej linke z Košíc do Bratislavy a späť bol významnou udalosťou nielen pre Košice a východné Slovensko, ale pre celé Slovensko.

Rozmery známky: 30 x 30 mm

Forma TL: TL

Počet známok na TL: 40

Počet známok v sérii: 1

Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Technika tlače: Ofset

Náklad: 400 000

zdroj:www.pofis.sk

Herec Jozef Kroner bol výrazným prínosom pre národnú kinematografiu, divadlo, rozhlas aj televíziu a patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kultúry. Narodil sa 20. marca 1924 v Staškove (okres Čadca). V roku 2024 si pripomíname jeho 100. výročie narodenia.

Náklad: limitovaná a číslovaná emisia - Mosadz (pozlátená) 200ks, Striebro (AG) 300 ks, Zlato (AU) 200ks

Medaily si môžete objednať na tomto odkaze: www.nunofi.sk/jozef-kroner/

1. mája 2024 si pripomíname 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Zavŕšila sa tým neľahká cesta, na ktorú sme sa vydali v roku 1995. V roku 1997 Európska rada schválila koncepciu rozšírenia, avšak Slovenská republika z dôvodu nesplnenia politických kritérií a nedostatočného rešpektovania ľudských práv a demokracie do intenzívnych rokovaní o členstve v Európskej únii zaradená nebola.

Obrat nastal po parlamentných voľbách v roku 1998, ktoré Európska únia vnímala ako pozitívny krok Slovenska smerom k integrácii. Na samite v Helsinkách v roku 1999 bola SR prizvaná k rokovaniam o vstupe do Európskej únie, ktorý bol náročným procesom vyžadujúcim splnenie predvstupových kritérií. V referende o vstupe do Európskej únie povedalo 92,46 % hlasujúcich občanov „áno“ európskej budúcnosti.

Vstupom do Európskej únie sa Slovensko stalo partnerom krajín, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, ľudské práva či solidarita.

Vďaka vstupu do Schengenského priestoru odpadli hraničné kontroly a uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ, Slovensku pomohlo získať bezvízový styk s absolútnou väčšinou krajín sveta vrátane USA a Kanady. Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v Európskej únii. Študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Spoločnou európskou menou platíme v 20 krajinách eurozóny.

Patríme medzi takzvaných čistých prijímateľov finančných prostriedkov, ktorí z Európskej únie dostávajú viac, ako do nej dávajú. Do roku 2023 dostalo Slovensko z eurofondov na rozvoj viac než 30 miliárd eur. Z nich sa stavali a rekonštruovali školy, nemocnice, historické pamiatky, rozvíjali vedecké parky či modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré skvalitňujú náš život.

Rozmery známok: 35x35 mm

Formát TL: TL

Počet známok na TL: 35

Počet známok v sérii: 1

Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Technika tlače: Ofset

Náklad: 175 000

zdroj:www.pofis.sk

V roku 2024 uplynulo rovných 20 rokov od vstupu Česka a Slovenska do Európskej únie. Toto jubileum pripomína medzinárodná séria obežných mincí, za ktorou stojí jablonecká Česká mincovňa, slovenská Mincovňa Kremnica a centrálne banky oboch štátov.

Keď sa skončila studená vojna, krajinám východného bloku svitla nádej na zmenu. Po desaťročiach totality a centrálneho plánovania veľmi zaostávali za prosperujúcim Západom, a tak hľadali podporu pri demokratizácii a prechode ku kapitalizmu. Ich žiadosť o členstvo v Európskej únii na seba nenechala dlho čakať. Pre pôvodných členov Európskej únie aj kandidátske krajiny išlo o obrovskú výzvu. Na oboch stranách panovali pochybnosti. Únioví skeptici poukazovali na nadmernú ekonomickú odlišnosť – varovali pred dotáciami do rozvojových regiónov, ktoré preťažia rozpočet, a pred prílivom lacnej pracovnej sily. Postkomunistické štáty sa pre zmenu obávali opätovnej straty suverenity alebo odlivu inteligencie. Pozitívne vyhliadky však prevládali. Vidina zjednoteného kontinentu, ktorý by sa vďaka svojej veľkosti stal politicky významnejším a ekonomicky konkurencieschopnejším, bola lákavá. Dňa 1. mája 2004 Európska únia prijala desať nových členov – prevažne postkomunistických krajín, medzi ktorými nechýbali Česko a Slovensko. Doposiaľ najväčšie rozšírenie Úniu zásadne zmenilo. Objavili sa v nej nové konfliktné línie, ktoré skomplikovali dosahovanie konsenzu. Zároveň sa však stala kultúrne bohatšia a omnoho silnejšia. S jej zjednotenou ekonomikou sa môže merať len málokto. Niektoré rozdiely medzi pôvodnými a novými členmi nezmizli ani po dvadsiatich rokoch, ale v duchu motta „Jednotná v rozmanitosti“ sa bude Európska únia aj naďalej usilovať o prosperitu a mier…

Emisia, ktorá má podobu dvoch sérií obeživa v spoločnom balení, obsahuje všetky platné obežné mince vydané národnými bankami Česka a Slovenska s vyrazeným ročníkom 2024. Ide o nominálne hodnoty 1, 2, 5, 10, 20 a 50 Kč, 1, 2, 5, 10, 20 a 50 c, 1 a 2 €. Sprevádzajú ich ešte dva tematické pamätné žetóny.

Podobné česko-slovenské série obeživa sa objavili v rokoch 2007 a 2018 – boli rýchlo vypredané a dodnes sú vyhľadávaným zberateľským artiklom.

Sadu mincí si môžete objednať po kliknutí na tento odkaz: www.nunofi.sk/numizmatika/sada-obehovych-minci-sr-a-cr-2024-vstup-do-europskej-unie