História českých mincí - III. časť: prvé české mince - denáre

Veľká Morava, ríša dodnes udivujúca krásou svojích zlatých a strieborných šperkov, sa rozpadla po
útokoch uhorských nájazdníkov. Kniežacia dynastia Mojmírovcov vyhasla a Morava sa ponorila do
svojho temného obdobia.

<< História českých mincí – II. časť: Germáni a prvé slovanské ríše

Zato svojho času súčasť Veľkej Moravy – doména pražských Přemyslovcov – pokračovala v samostatnej existencií a stala sa aj začiatkom súčastnej českej šťátnosti. Zatiaľ čo Veľká Morava trpela nesúrodnosťou a rozdrobenosťou. České kniežactvo (toho času vlastne len širšie okolie dnešnej Prahy) sa ukázalo byť ako konsolidovanejšie a životaschopnejšie. Naviac na rozdiel od Mojmírovcov český Přemyslovci razili prvé české peniaze – Boleslavové denáre.

Boleslavové strieborné mince – pražské denáre

Za zakladateľa českej štátnosti a za jej patróna je všeobecne považovaný sv. Václav. Tým, kto vládol keď sa Čechy politicky a ekonomicky pozdvihli, bol až jeho brat a aktér boleslavskej bratovraždy – Boleslav I. Ukrutný. Upevnil postavenie přemyslovského kniežactva voči Svätej ríši rímskej a zahájil expanziu počas dôležitej obchodnej cesty smerom na východ: do Slezska, na Moravu a do Halíča. Silná boleslavová ozbrojená družina bola živená nielen korisťou, ale aj pomocou daní. Jej lepší výber zaistila nielen lepšia správna štruktúra štátu, ale podľa numizmatikov tiež historicky prvé české doloženie peňazí – strieborné mince – pražské alebo aj Boleslavové denáre.

Razenie mincí začalo niekedy v 60. rokoch 10. storočia podľa bavorského vzoru. Drobné strieborné mince sa svojou kvalitou vyrovnali minciam, ktoré boli vtedy v Európe razené. Strieborná minca vážila cca jeden gram, mala priemer do dvoch centimetrov a bola takmer celá z rýdzeho kovu. Ako vypadala? Na jednom zo vzorov bolo Boleslavové meno obkrúžujúce kaplu (dvojitý trojuholník symbolizujúci chrám), na druhej strane bolo potom meno manželky Biagoty.

 

Čo sú to denáre?

Denáre sú pôvodom strieborné mince ešte z doby vrcholnej doby rímskej republiky. Ich názov pochádza z latinského označenia pre desiatku: denár sa totiž delil na desať medených mincí.

 

Slávnikovské strieborné mince

Strieborné mince (pre zaujímavosť: zlaté mince razil až skoro o 400 rokov neskôr král Ján Luxemburský) razil až do menovej reformy Přemysla Otakara I. každé české knieža či kráľ. Boleslavov syn – Boleslav II. – nechal raziť peniaze na Vyšehrade, svoje strieborné denáre razil aj tajomný Vladivoj, polský hrdina na českom tróne a po matke polovičný Přemyslovec Boleslav Chrabrý a aj moravskí údelníci v Brne, Znojme, či Olomouci.

Právo na razenie strieborných mincí (tzv. regál) držal aj významný český rod – Slavníkovci. Podľa nápisov na strane striebornej mince vieme, že peniaze pochádzali z hradísk Libice a Malín. A podľa vyrazeného mena má súčasná numizmatika a história za to, že mince nechal raziť slavníkovský vojvoda Soběslav.  

Nájdete nás na Facebooku