História českých mincí - II. Časť: Germáni a prvé slovanské ríše

<< História českých mincí - I. časť : starovek

Germáni používali rímske mince

Rímania aj Kelti sa z nášho územia stiahli.Následne ich nahradili Germáni. Tí však na území tzv. barbarika vlastné mince nerazili. Používali totiž rímske. V germánskom prostredí bol skôr bežný výmenný obchod. Mince ako platidlo však Germáni pri obchodovaní používať museli. Početné nálezy mincí na bývalom germánskom území ale ukazujú, že Germáni mince využívali ako platidlá aj pre obchod v rámci germánskej spoločnosti. Na druhú stranu je pravda, že rímske zlaté mince Germáni používali ako zdroj kovu pri výrobe šperkov. Aj strieborné mince – denáre, slúžili ako zdroj kovu pre germánskych remeselníkov. Mince Germánom slúžili aj ako šperky (o čom svedčí navŕtaná dierka pre šnúrku) a tiež ako votívne dary (zlaté a strieborné mince nachádzame v pohrebiskách). Rímske mince sa našli v germánskych sídlach napríklad v známom nálezisku v Mikulčiciach. Slávnemu slovanskému hradisku tu prechádzalo germánske sídlisko – ako na to ukazujú nálezy keramiky, šperkov a práve objavených rímskych mincí.

Starí Slovania vlastné mince nemali

História však išla ďalej a české zeme osídlili noví návštevníci – Slovania. Tí vlastné mince nerazili. Zato k plateniu používali plátené kúsky (zaujímavá je podoba slov plátno a platiť) a slávne hrivny. To ale neznamená, že Slovania mince nepoužívali. Nakoniec aj legendárny Samo – vládca prvej známej slovanskej ríše bol podľa jednej z teórií franský kupec. Unikátny je nález zlatej mince byzantského cisára Heraklei-a z Bohuslavíc pri Kyjove. Čo robí tento nález neobyčajným a kurióznym je to, že ide o falzifikát – obe strany mince nie sú k sebe postavené zrkadlovo, ale hore nohami.

Mince nerazil ani Svätopluk

Vlastné mince nerazili ani kniežatá slávnej Veľkej Moravy. Stále tu prevládal výmenný obchod alebo sa k plateniu používali zlaté byzantske solidy či strieborné mince – frantské denáre, ktoré nachádzame na hradištiach starých Moravanov (numizmatika aj archeológia jasá napríklad nad nálezom zlatej mince – tou je Solidus cisára Michala III. Z Mikulčíc používaný v dobe cyrilometódskej misie). Vernosť lokálnych vládcov si veľkomoravský panovník udržoval skôr pomocou darov, medzi ktoré patrili aj dodnes dychberúce šperky. Podľa historikov fakt, že Veľká Morava nemala vlastné mince a teda nemohla územie štátu hospodársky naplno využiť, prispel k hospodárskej nesúdržnosti a relatívne rýchlemu a ľahkému pádu mocnej ríše. Len pre zaujímavosť musíme povedať, že v tom Veľká Morava nebola nijak osamotená, pretože sa mince na sever od Álp razili len prevážne na území Západofrantskej ríše.

Zatiaľ čo Morava upadla pod kopytami koní maďarských nájazdníkov do temného obdobia, aj na ich troskách sa zrodil nový štátny útvar – přemyslovské České kniežactvo.

História českých mincí - III. časť: prvé české mince - denáre >>