Podmokelský poklad – sen každého numizmatika

Čo presne sa vtedy  vlastne stalo? A koľko zlatých mincí vtedy ľudia našli? To už sa dnes nedozvieme. Počas chaotických udalostí nakoniec nebol čas na presné záznamy. Kto by sa staral o spomienky, keď ide o bohactvo. Nakoniec ani v dobe osvieteného 18. storočia ľudia v nájdených minciach nevideli viac než „len“ blyštivý kov. Umeleckú, ba až historickú hodnotu sa eštelen učili chápať. Čo teda o júnových udalostiach roku 1771 vieme?

Breh plný zlatých mincí

Aj pri triezvych odhadoch išlo o najväčší nález zlata na českom území a o najväčší nález zlatých keltských mincí, ku ktorému došlo v rámci celej Európy. Celá udalosť nálezu obrovského pokladu začala prudkým dažďom. Ten na severnom Rokycansku neďaleko obce Podmokly rozvodnil potok a podomletý breh odhalil poklad. Akýsi miestny junák Janota v brehu potoka uvidel blyšťavé pliešky. Vraj ich vo svojej naivite považoval najskôr za mosadzné gombíky a pár ich odniesol deťom na hranie. Podľa jednej z legiend skutočný stav nájdených vecí, a teda že sú to zlaté peniaze, odhadol podomový obchodník. A jeho podozrelý záujem o ďalšie gombíky odhalil realitu: breh potoka ukrýval zlatý poklad – kelstké dúhovky.

Doslova zlatá horúčka, ktorá v Podmokloch vypukla, nemohla uniknúť bdelej vrchnosti. Majiteľ panstva Karel Egon I. z Furstenbergu, najvyšší kastelán Českého kráľovstva, si nemohol nechať nečakanú zlatú záplavu újsť. Do Podmokiel vyslal svojích úradníkov a drábov, ktorí svoju prácu robili dobre. Čo neodhalili prehliadky Podmokelských chalúp, to z neústupných dedinčanov dostal výprask, ktorého sa dostalo bohato každému, kto mal s nájdeným pokladom čo dočinenia. Zlato tak svojím objavovateľom neprinieslo mnoho šťastia a čoskoro malo nového majiteľa – knieža Egona.

Zlaté mince skončili roztavením

Bystrí úradníci rýchlo pochopili, že vesničania objavili len časť pokladu a že breh ešte nejaké zlaté mince vydá. Medzitým kniežatá spočítali doposiaľ nájdené mince, ktorých vraj bolo až okolo troch tisíc. Zlaté mince obsahovali predovšetkým dúhovky – keltské statéry. Ďalšie mince sa nachádzali pri potoku, iné objavili nové a dôkladnejšie kontroly podmokelských chalúp. O koľko zlata vlastne išlo?

Ako sme už písali, udalosti nabrali rýchly spád. Nie všetky mince sa panským úradníkom podarilo objaviť. Tie, čo skončili v panských truhlách, boli rýchlo roztavené a preradené na dobové mince – dukáty. Dodnes sa dochovalo len niekoľko stoviek statérov rozpŕchnutých po súkromných zbierkach, depozitároch či expozíciach rôznych inštitúcií (vrátane nášho hradu Krivoklat či Národného múzea v Prahe). Z nálezu bolo evidovaných najskôr 4 200 mincí duhoviek. V prameňoch sa ale celkový objem pokladu odhaduje až na celkových 7 000 kusov o hmotnosti závratných 50 kilogramov.

Poklad – kde sa v zemi vzal

Nejasnosti panujú o veku pokladu - odhaduje sa polovina 1. storočia pr. n. l., a samozrejme aj o dôvode, prečo bola nádoba s tak obrovským počtom mincí zakopaná. Išlo o odliatie bohom alebo sa jednalo o úkryt majetkov v neistej dobe, kedy na Keltov tlačili Germáni a Rímania. Pravá príčina je asi navždy stratená v hlbinách dávnoveku. Ten vydal len poklad a pestrú kapitolu z počiatkov českej archeológie a numizmatiky.