História českých mincí – I. časť: starovek

Keltské zlaté mince: statéry – dúhovky

Statéry starovekých Keltov sú niekedy známe tiež ako dúhovky – ľudia mince nachádzali hlavne po prudkom daždi, ktorý z nich spláchol špinu a odhalil tak stratené poklady. Tak sa na svetlo sveta dostali aj ukryté zlaté mince, ktoré sa blyšťali na slnku. Ľudia si ich spojovali s dúhou. Mysleli, že lesknúce sa statéry padali priamo z nej. A začali tak minciam hovoriť dúhovky.

Kelti razili svoje mince podľa macedónskych statérov. Na keltských minciach, ktoré neboli pre svoju vysokú hodnotu (pripomíname, že išlo o zlaté mince) používané ako bežné platidlá, ale skôr ako dary, prevládali grécke (helénske) motívy. I keď na starších minciach vidíme macedónskych kráľov a gréckych bohov (Niké, Aténa), neskôr sa objavujú aj symboly keltské.

Rímske strieborné mince: denáre

Priamy rímsky pobyt Rímanov na území Česka dokladajú početné nálezy na moravskom území. Medzi zbraňami, nádobami, tehlami a vecami osobnej potreby sú aj mince. Na archeologické nálezy bohatý kraj pod Pálavou na križovatke prirodzených ciest svojou návštevou poctili aj Rímania. Respektíve cisárska armáda, ktorá si pri Mušove – 80 kilometrov od hranice na Dunaji – vybudovala tábor pre svoje výboje.
Ktoré mince Rímania priniesli? Medzi nálezmi dominujú čerstvo razené denáre. Denáre môžeme dátovať do doby vlády Marka Aurélia (cisár vládol od roku 161 do roku 180). Ale to nie je všetko. Na Českom území nachádzame aj rímske mince, ktoré sú omnoho staršie. Nepreukazujú ale priamu prítomnosť Rímanov v Čechách (na rozdiel od moravského Mušova).

Každopádne nedávny nález (rok 2016) na utajovanom mieste v Hradci Králové priniesol objav rímskych mincí. Strieborné mince z prelomu letopočtu sú ako republikánske, tak z obdobia ranného cisárstva. Koľko ich bolo? Celkom približne sto, čo z objavu mincí v českom prostredí robí nález mimoriadneho významu.

História českých mincí - II. časť: Germáni a prvé slovanské ríše >>