Keď držíte v ruke starovekú rímsku mincu, nedržíte len kus kovu. Držíte svedka vojen, zrady, morových epidémií, občianskych vojen aj triumfov, ktoré formovali dejiny Európy. Každý portrét na minci patril človeku z mäsa a kostí – niektorí vládli desaťročia, iní len niekoľko mesiacov. Mnohí skončili tragicky.
Pozrime sa na niekoľko panovníkov z mincí na fotografii.
Volusianus – cisár, ktorého zabili vlastní vojaci
Volusianus
Volusianus vládol len krátko, v rokoch 251 až 253 n. l. Spolu so svojím otcom Trebonianom Gallom prevzal vládu v jednom z najťažších období Rímskej ríše.
Impérium sužoval ničivý mor, Góti plienili Balkán a v armáde rástla nespokojnosť.
Keď sa proti nim postavil vojvodca Aemilianus, vojaci stratili dôveru vo svojich panovníkov. Nečakali na bitku. V roku 253 zavraždili Treboniana Galla aj jeho syna Volusiana ešte pred stretnutím s nepriateľom.
Antoniniány Volusiana patria medzi zaujímavé mince obdobia tzv. Krízy tretieho storočia, keď sa cisári na tróne striedali závratnou rýchlosťou.
Gordian III. – chlapec na čele sveta
Gordian III
Jedným z najobľúbenejších rímskych cisárov medzi zberateľmi je Gordian III.
Na trón sa dostal ako približne trinásťročný chlapec. Rímsky senát ho využil ako kompromisného kandidáta počas občianskych nepokojov.
Napriek mladému veku vládol pomerne úspešne. Jeho vláda priniesla ríši stabilitu a množstvo krásnych strieborných antoniniánov.
Jeho príbeh však skončil tragicky počas vojenského ťaženia proti Peržanom. Dodnes nie je úplne jasné, či padol v boji alebo bol zavraždený vlastnými dôstojníkmi.
Mal len približne 19 rokov.
Commodus – cisár, ktorý chcel byť Herkulom
Commodus
Commodus bol synom slávneho cisára Marcus Aurelius.
Kým jeho otec patrí medzi najväčších filozofov na cisárskom tróne, Commodus sa stal symbolom úpadku.
Veril, že je novým Herkulom. Vystupoval v arénach ako gladiátor, bojoval proti zvieratám a nútil senátorov obdivovať jeho „hrdinské“ výkony.
Rím sa mu postupne vysmieval.
Na Silvestra roku 192 n. l. bol zavraždený zápasníkom Narcissom vo svojej kúpeľni.
Mnohí historici považujú jeho vládu za začiatok dlhého úpadku Rímskej ríše.
Septimius Severus – vojak, ktorý si kúpil vernosť armády
Septimius Severus
Septimius Severus bol jedným z najúspešnejších vojenských cisárov.
Po občianskej vojne dokázal poraziť všetkých súperov a založil vlastnú dynastiu.
Preslávil sa výrokom adresovaným svojim synom:
„Držte spolu, obohaťte vojakov a o ostatných sa nestarajte.“
Práve on výrazne zvýšil žold rímskej armády a upevnil jej moc.
Jeho strieborné denáre patria medzi najvyhľadávanejšie mince prelomu 2. a 3. storočia.
Constantius Chlorus – otec prvého kresťanského cisára
Constantius Chlorus
Constantius Chlorus sa do dejín zapísal najmä ako otec slávneho Constantine the Great.
Bol schopným vojvodcom a členom tetrarchie, systému štyroch vládcov, ktorí mali zachrániť ríšu pred rozpadom.
Keď zomrel v Británii v roku 306, jeho vojaci okamžite vyhlásili jeho syna Konštantína za nového cisára.
Tým sa začal príbeh panovníka, ktorý legalizoval kresťanstvo a navždy zmenil dejiny Európy.
Constantine I. – muž, ktorý zmenil svet
Constantine the Great
Konštantín Veľký patrí medzi najvýznamnejších panovníkov všetkých čias.
Pred rozhodujúcou bitkou pri Mulvijskom moste vraj uvidel na oblohe znamenie kríža a nápis:
„V tomto znamení zvíťazíš.“
Bitku vyhral a následne vydal Milánsky edikt, ktorý ukončil prenasledovanie kresťanov.
Jeho bronzové follisy patria medzi najdostupnejšie rímske mince pre začínajúcich zberateľov.
Licinius – priateľ, spojenec a napokon nepriateľ
Licinius
Licinius bol najprv spojencom Konštantína Veľkého.
Dokonca si vzal jeho sestru.
Politika však býva neúprosná.
Obaja cisári sa postupne dostali do konfliktu a rozpútali sériu občianskych vojen. Konštantín napokon zvíťazil a Licinius bol popravený.
Jeho mince sú dnes vyhľadávanou pripomienkou posledného veľkého boja o vládu nad zjednotenou rímskou ríšou.
Maximianus Herculius – muž, ktorý sa pokúsil stať cisárom trikrát
Maximian
Maximian bol spoluvládcom cisára Diokleciána.
Po abdikácii sa však nedokázal zmieriť so stratou moci.
Niekoľkokrát sa pokúsil získať trón späť, sprisahal sa dokonca proti vlastnému zaťovi Konštantínovi.
Keď bolo sprisahanie odhalené, dostal na výber – poprava alebo samovražda.
Vybral si druhú možnosť.
Prečo sú rímske mince také fascinujúce?
Každá z týchto mincí je originál starý približne 1 700 až 2 000 rokov. Prežili vpády barbarov, pád Rímskej ríše, stredovek aj modernú dobu.
Niektoré prešli rukami legionárov, obchodníkov, cisárskych úradníkov či vojakov na vzdialených hraniciach impéria.
A práve preto rímske mince nie sú len zberateľské predmety.
Sú to malé kovové stroje času.